Spoločnosť, ženy samotné i kombinácia oboch faktorov prispieva k prehnaným očakávaniam na rolu matky. Treba si uvedomiť, že niečo ako „dokonalý rodič“ neexistuje, existuje však hneď niekoľko rád, vďaka ktorým bude váš vzťah s deťmi aj partnerom lepší.
1. Partner je vždy na prvom mieste
Teda, až po vás – ak ste spokojná vy sama, dokážete byť skvelou partnerkou. A keď ste skvelou partnerkou, deti majú vo svojich rodičoch istotu a vzhliadajú k nim. V každom prípade však musí váš partner cítiť, že práve on je pre vás na prvom mieste, deti nasledujú až po ňom. Prečo? Pretože len šťastný pár dokáže vytvoriť prostredie, v ktorom sa vaši potomkovia budú cítiť bezpečne a príjemne.
2. Rozprávajte sa s deťmi aj o ťažkých témach
Smrť, peniaze, intímny život – témy, ktorým sa mnoho rodičov najradšej vyhne. Nerobte to, ak chcete, aby vaše deti rozumeli svetu a vedeli sa prispôsobiť pravidlám spoločnosti, rozprávajte sa s nimi o všetkom. Samozrejme, je potrebné prispôsobiť slovník aj úroveň takejto debaty veku adresáta, nesnažte sa ich však chrániť pred, podľa vás, nepríjemnými či komplikovanými záležitosťami.
3. Vyhraďte si špeciálny čas pre deti
Pocit istoty a bezpečia, to sú základné potreby detí. Keď sa však denne stretávajú so slovami: „Teraz nie, miláčik, mamička pracuje,“ alebo matka popri hraní odbieha k sporáku, počítaču a zároveň telefonuje s kamarátkou, ratolesť stráca pocit, že sa môžu na mamu spoľahnúť. Preto si aspoň dvakrát denne vyhraďte špeciálny čas, počas ktorého sa budete venovať výhradne iba svojim potomkom.
4. Nekričte, nebite, vysvetľujte
Už odveká múdrosť hovorí, že hlavou múr neprerazíš a platí to aj pri výchove deti: ak chcete niečo dosiahnuť, kričať a používať silné slová vám nepomôže. A ak áno, pomôže vám to len dosiahnuť pravý opak toho, čo chcete. Rovnako to platí aj s bitím, mnoho štúdií dokázalo, že zaucho či päť a dvadsať na zadok nemajú výchovné účinky, iba v nich plodia sklon k agresii. Namiesto toho deťom vysvetľujte, prečo by nemali čarbať na stenu: lebo otecko bude musieť ísť kúpiť farbu a strávi sobotné dopoludnie maľovaním, zatiaľčo sme mohli ísť na spoločnú prechádzku, ak by stena ostala čistá.
5. Buďte príkladom
Slová sú skvelé, no v žiadnom prípade nemajú takú silu a efekt ako skutky. Ak nechcete, aby vaše dieťa stále pozeralo telku, nepozerajte ju ani vy. Ak chcete, aby bolo slušné, správajte sa tak aj vy. Hovorí sa, že „čo opička vidí, to opička robí“, preto ak vaše dieťa robí niečo, čo sa vám nepáči, odpozorovalo to od niekoho iného – možno aj od vás.
6. Doprajte si chvíle iba pre seba
Materstvo je náročné – fyzicky i psychicky. Aby ste si zachovali čistú myseľ a nadhľad, doprajte si chvíle určené iba pre seba: horúci kúpeľ, ranná joga, tréning boxu, prechádzka v prírode, čítanie knihy. Nájdite si aspoň raz do týždňa hodinku, dve pre svoje aktivity a vypnite. Oddýchnete si a zároveň budete prívetivejšia k svojim ratolestiam. V opačnom prípade sa môžu v podvedomí objaviť myšlienky, že práve deti môžu za to, že nemáte žiaden voľný čas – a to môže byť nebezpečné.
7. Vytvorte si vlastné tradície
Čas strávený spoločne utuží vzťahy v každej rodine a práve vlastné tradície sú skvelým spôsobom, ako to dosiahnuť. Môžu byť malé i veľké. Napríklad tradícia, že každý víkend si doprajete spoločný večeru alebo si zahráte spoločenské hry. Väčšou tradíciou môže byť napríklad každoročný výstup na Kriváň či koncert obľúbenej kapely. Ak sa vám podarí vytvoriť podobnú obyčaj, členovia si jednoduchšie uvedomia, že práve rodina sú ľudia, na ktorých sa môžu spoľahnúť.
8. Neprojektujte do detí svoje predstavy
Každý máme svoje nesplnené sny a predstavy o tom, ako by sa malo správať a čo by malo robiť naše dieťa. Nesnažte sa ich však projektovať do svojej ratolesti – každý je výnimočný. To, že ste zbožňovali krasokorčuľovanie a kvôli úrazu ste prišli o majstrovstvá Slovenska, neznamená, že vaša dcéra bude mať rovnaký vzťah k tomuto športu. Namiesto toho im pri výbere aktivít dajte voľnú ruku a podporujte ich v tom, čo ich skutočne baví. Aj keď tomu nerozumiete alebo nemáte k tomu vzťah.
9. Počúvajte
Rodičia sú v očiach svojich deti prirodzeným dôverníkom – hovoria im o svojich pocitoch, zážitkoch, skúsenostiach. Ak však tieto pocity budete hodnotiť či spochybňovať, dôvera sa vytratí. Preto iba počúvajte, no nehodnoťte, ak chcete pomôcť svojmu potomkovi zo zložitej situácie, skúste zabaliť svoje rady do príbehu, ktorý ste prežili vy a pomohol vám získať poučenie, ktoré vašej dcére či synovi ešte chýba.
