Kedy na detskom ihrisku zasahovať a kedy nie?

Kedy na detskom ihrisku zasahovať a kedy nie?

6 príkladov, ktoré vám poradia

Detské ihrisko je často jeden veľký nácvik dospelého sveta. Deti sa učia, ako sa nadväzujú vzťahy (kamarátstva), učia sa hierarchii v skupine, učia sa komunikovať aj zlepšujú svoje motorické zručnosti. Dôležité však je, aby ste sa na ihrisku vedeli správať aj vy – takže žiaden oddych pri ťukaní do mobilu, sledujte vaše dieťa a učte sa spolu s ním.

1. Hádka o hračky či preliezky

Ak sa deti hádajú o hračky či preliezky, nezasahujte. Nechajte ich vyriešiť si situáciu kolektívne. Ak vás dieťa požiada o pomoc, povedzte mu, že ak si hračku veľmi prosí, nech skúsi chlapčeka či dievčatko poprosiť. Ak však hádka trvá dlho, prichádzajú slzy a schyľuje sa k ťahaniu z rúk, nebojte sa prejaviť súcit, no zbytočne nedramatizujte. Dieťa si musí prejsť aj smútkom, hnevom a pocitom nespravodlivosti, aby tieto emócie dokázalo v neskoršom veku lepšie spracovávať.

2. Fyzické násilie

Šarvátky a naťahovanie sa o hračky sú na dennom poriadku na každom ihrisku. Ak sa však deti začnú biť – či už rukami, hračkami, ťahať sa za vlasy alebo sa kopať, zasiahnite. Chyťte rúčku či nôžku, dôrazne, no nie s krikom, dieťa upozornite, že takto sa nespráva a treba sa ospravedlniť. Ospravedlňte sa cudziemu dieťaťu, jeho rodičovi a ak je dieťa dostatočne zrelé (od 18. mesiacov veku), pokúste sa vydolovať „moja“ alebo „pepac“ aj od neho.

3. Karhanie detí cudzím rodičom

Ak vaše dieťa vyhreší cudzí rodič (je jedno, či oprávnene, či nie), zostaňte v pokoji. Príďte k nim, poďakujte rodičovi, že dohliada na deti, vezmite to svoje a odíďte ďalej, kde dieťaťu situáciu vysvetlíte. Ak aj začne plakať, v žiadnom prípade na cudzieho človeka nezačnite kričať. Dieťa by sa ešte viac vyľakalo a malo by vo vás vzor, že kričať na druhých je v poriadku. A to teda nie je!

4. Pády z nepozornosti

Najviac dieťaťu pomôžete tak, že mu nebudete pomáhať. Ak začína chodiť, nechajte ho padať. Ideálne na tráve či do mäkšieho povrchu. Ak sa naučí samo padať, ušetríte si množstvo úrazov – každý pád a bolesť totiž do mozgu vyšle signál, že dieťa pohyb urobili nesprávne a musí to nabudúce skúsiť inak. Podobne to platí aj o vstávaní zo zeme, sadaní, skúšaní vyliezť na prekážky a podobne. Zasiahnite iba v prípade, že by pád ohrozil jeho zdravie alebo život.

Pády z nepozornosti

5. Ochutnávanie hliny a kameňov

Dojča aj deti v ranom batoliacom veku rady ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nepanikárte, no zasiahnite relatívne rýchlo, aby si dieťa neublížilo alebo sa nezačalo dusiť. Pokúste sa, aby dieťa vypľulo predmet samo, až následne, ak odmieta, použite prsty – vyberajte však posunom sprava doľava alebo opačne, nikdy nevsuňte dieťaťu prst do úst a nevyberajte smerom dopredu, mohli by ste predmet nechtiac zatlačiť do dýchacích ciest. Snažte sa k dieťaťu pristúpiť s úsmevom a s pokojnou tvárou, ak by videlo na vás strach, možno by v panike objekt prehltlo.

6. Problematický odchod

Ak dieťa plače pri každom odchode z ihriska, je to frustrujúce preň aj pre vás. Možno si aj poviete, že už na to ihrisko radšej nepôjdete, nech sa zbytočne nerozčúlite. To však nerobte, len sa zbytočne pripravíte aj o krásne chvíľky a nenaučíte sa (obaja), ako v takýchto prípadoch postupovať. Tak poďme na to. Ešte doma dieťaťu vysvetlite, že sa idete na ihrisko pohojdať a POTOM idete ešte na krátku prechádzku domov. Malé deti síce poznajú iba TU a TERAZ, no postupne sa naučia chápať význam slov aj časovú následnosť. Na ihrisku dieťaťu povedzte, v dostatočnom čase pred odchodom, že si ešte môže vybrať poslednú atrakciu (napríklad preliezku), vyliezť na ňu trikrát a pôjdete domov. Spoločne rátajte všetky tri pokusy, následne preliezkam a deťom zamávajte a vydajte sa pokojne na odchod.

Ak dieťa začne protestovať, čupnite si k nemu a zopakujte mu, na čom ste sa dohodli, aj keď ho chytí amok, snažte sa pôsobiť pokojne a opakovať dokola, čo ste si sľúbili. Ak nič nepomáha, dieťa vezmite na ruky a kúsok ho neste. Ak sa nevzpiera, môžete ho objať a do uška mu šepkať, že na ihrisko pôjdete opäť a že sa tešíte, že sa mu tam tak páči. Postupne sa situácia bude upokojovať a paradoxne, čím častejšie sa to bude opakovať, tým lepšie to bude zvládať ono aj vy.

Ak dieťa plače pri každom odchode z ihriska
0 0 hlasov
Hodnotenie článku