Na hranici tridsiatky

Na hranici tridsiatky

5 vecí, ktoré by som odkázala svojmu mladšiemu ja

Vek je len číslo. Všetko je tak, ako má byť. Všetko zlé je na niečo dobré. A tak podobne, veď to všetci poznáme. Keď som zaspávala posledný raz ako 29-ročná, neubránila som sa takému zvláštnemu pocitu. Že od zajtra to bude všetko inak. Že budem zrazu – či postupne od zajtra – s tým novým číslom na čele, nejaká staršia, pomalšia, mimo. Premýšľala som, čo by som urobila inak, ak by som mala tú možnosť. Čo by som urobila skôr, čo by som neurobila vôbec.

Asi nič, no. Pretože by som to už potom nebola ja v takej verzii v akej tu teraz sedím, veď jasné. Ale určite by som si odporučila zvážiť nasledovné:

1. Maj deti skôr

Chlpy sa mi ježia, keď sa ma niekto spýta, či plánujeme druhé. Neplánujeme. Deti sa totiž neplánujú, deti vám prídu do života, keď máte to šťastie. Patríme k tým privilegovaným, ktorým sa podarilo splodiť dieťa na prvý pokus. Verím, že je to tak aj preto, že sme boli pripravení (teda, vtedy som si to myslela, no ono je to aj tak úplne iné, hahahaha). Ak by som sa však vrátila včase, skúsila by som to skôr. Cítim sa staro, naozaj. Menej vládzem, ranné vstávanie po prebdenej noci je oveľa pekelnejšie ako v dvadsiatichpiatich, keď som po dvoch hodinách spánku nasadla na vlak a strávila plnohodnotný víkend so svojimi rodičmi. Alebo som po žúrke nespala vôbec a išla do školy. Aj to telo je už menej pružné, koža menej elastická a hoci sa o seba snažím pekne starať, všetko ide ŤAŽŠIE.

2. Staraj sa o seba

S týmto bodom prišlo: menej sa opaľuj (ideálne vôbec), nepodceňuj preventívky, nedávaj si tie umelé riasy ani gélové nechty, s ktorých sa budeš ďalších XY mesiacov spamätávať. Lepšie jedz a viac cvič. S kilami som mala problém len v puberte a krátko po dvadsiatke, keď som mala vzťahové problémy a z nich emocionálnu nadváhu. Ale kondičku mám biednu odjakživa a cítim, že čím som staršia, tým ťažšie mi ide dať sa telesne dokopy – tak, aby som bola taká silná, aká chcem.

Staraj sa o seba

3. Neber tak vážne školu

Najmä tú strednú. Nebola som hviezda triedy, nepatrila som do tej „coolovejšej“ partie, nemala som frajera, mala som prísnych rodičov a bola som bojko, takže žiadne popíjanie na tajňáša v parku, kino či túlanie sa nočným mestom u mňa neprichádzalo do úvahy. Upäla som sa preto na školu a dosahovanie nadpriemerných výsledkov bolo mojou denno-dennou mantrou. Ak by som sa vrátila v čase, venovala by som sa viac záľúbám, skúsila by som tú tanečnú, po ktorej som vždy túžila, kúpila by som si plátno a začala maľovať, ako som vždy chcela. Rozvíjala by som sa aj inak ako len tvrdou prácou. Hoci práve tá ma sprevádzala aj po škole a vďaka nej robím to, čo robím a cítim to, čo mnohí v práci necítia – naplnenie a spokojnosť. Takže áno, opäť sa vraciame k úvodu.

4. Nedávaj si, preboha, ten piercing

Alebo si ho vyber skôr, než budeš mať deti. Starší to vravia, že to oľutuješ. A možno neoľutuješ. Ja som oľutovala, cca v druhom trimestri tehotenstva, keď som ním všade zapierala, prekážal mi, svrbela ma tenučká koža okolo neho. Tak som si ho vybrala, ale bolo už neskoro, dierka sa mi natiahla do obludných rozmerov a koža sa už nedala dokopy tak, ako zvyšok tela. Teda, mala som ho v pupku, ako ste asi pochopili. Som zvedavá, či niekedy oľutujem aj tetovania. Oľutujem?

5. Menej mať a viac byť

Ak by som sa vrátila v čase, nakupovala by som menej sprostostí, radšej viac zážitkov. Plné tašky oblečenia z výpredajov za tri koruny a ktoré som vlastne nikdy nenosila, som povyhadzovala, predala, či darovala. Aktuálne mám kapsulový šatník „plný“ etickej módy a hoci to bola väčšia prvotná investícia, už rok som si na seba nič nekúpila a ani nemám potrebu. Akurát budem musieť doplniť pred zimou poriadne zimné topánky.

Menej mať a viac byť
0 0 hlasov
Hodnotenie článku