Pochvala má pre deti okamžité povzbudzujúce účinky a odomyká ich potenciál do budúcnosti, samozrejme, že to s ňou netreba preháňať. Preháňať by sme to ale nemali ani s kritikou, tá nekonštruktívna je veľmi nebezpečná – ak budeme dieťaťu donekonečna opakovať, že je nešikovné, naozaj sa takým stane.
Nezačarujete ho, to nie, len sa zmieri s tým, že keď sa mu na prvýkrát niečo nevydarí, nie je to kvôli tomu, že málo trénovalo a môže to zmeniť, ale kvôli tomu, že je nešikovné. Bodka. Preto je veľmi dôležité dávať si pozor na to, aké slová volíme, ako často chválime a tiež je potrebné naučiť sa deťom dávať niekedy nie úplne príjemnú, no o to potrebnejšiu spätnú väzbu, teda konštruktívnu kritiku. Ako na to?
Nebojte sa pristupovať k deťom ako k dospelým
Hoci to môže znieť až bizarne, stále sa nájdu rodičia, ktorí tvrdia, že je v podstate zbytočné rozprávať sa s deťmi, ktoré ešte samy nerozprávajú, lebo veď tomu ešte nerozumejú. Okrem toho, že to nie je pravda, môže to byť nebezpečné – dokáže to negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Aj preto sa pokojne s už 1,5 ročným potomkom môžete rozprávať ako s dospelým – samozrejme, nebudete používať rovnakú vetnú konštrukciu, tú zjednodušíte. No namiesto príkazov, rozkazov, zákazov, ohriaknutí, napomenutí, budete dieťaťu vysvetľovať.
Bábätko sa narodí ako nepopísaný list papiera, keď mu zakážete strkať prsty do zásuvky, nebude vedieť prečo, lebo nemá také skúsenosti ako vy. Keď na svojho syna nakričíte: „Nikdy nedávaj prsty do zásuvky,“ najbližšie dni sa bude o to snažiť, aby zistil, čo sa stane. Keď mu však poviete: „Prsty do zásuvky nestrkáme. Tam je elektrina, tá spraví au, au, au. Budú ťa veľmi bolieť ruky, ja budem smutná, aj ty budeš smutný. A to nechceme, však?“ tieto slová zavážia. Láskavý prístup je účinnejší ako prísny direktívny.
A ako to všetko súvisí s kritikou a pochvalou? Jednoducho, keď deti budú vidieť, že k nim pristupujete ako k rovnocennému partnerovi, aj kritiku, postrehy a pochvalu budú od vás brať lepšie. Budú to slová, ktoré padnú na úrodnú pôdu.
Ako často deti chváliť
Pochvala ma na dieťa povzbudzujúce účinky – je hrdé, motivované, spokojné a často aj šťastné. Dôležité však je deti nechváliť iba vtedy, keď sa im niečo podarí, ale aj vtedy, keď sa učia novú vec a nevychádza im to. Vtedy má pochvala oveľa väčší význam: dodá ratolesti trpezlivosť a odhodlanie do ďalšieho skúšania, namiesto toho, aby ho prvý neúspech odradil, skúsi to znovu.
Keď robí prvé kroky a vzápätí spadne, skúste povedať: „Ako si krásne urobil prvé kroky, ako veľký chlapec. Síce si spadol, ale to nevadí, nabudúce to bude zase o kusisko lepšie.“ Skúste to však s pochvalami nepreháňať a chrliť ich za sebou a nepoužívať iba jednoduché slová, ako „super, paráda, výborné“.
Namiesto toho skúste dlhšiu vetu, napríklad: „Fíha, ako už vieš pekne púšťať autíčko. Keby to videl dedo, ktorý ti ho dal, bol by na teba naozaj hrdý.“ Poznáte to podľa seba, keď máme niečoho príliš veľa, prestane nás to zaujímať, rovnaké to je aj s pochvalami. Radšej len párkrát za deň ako pri každej vloženej lyžici do úst.
Sendvičová metóda je pre deti ako stvorená
Sendvičová metóda nie je vynález snaživých matiek, je to bežná prax, ktorú využívajú aj špičkoví manažéri nadnárodných spoločností a vlastne každý, kto trochu rozumie a dbá ohľad na ľudskú psychiku. Ako funguje? Ide o formu hodnotenia, v ktorej na začiatku vyzdvihnete kvality, následne predostriete konštruktívnu kritiku – aké sú nedostatky, ako ich odstrániť, na čo sa sústrediť – a na záver vyslovíte pozitívne slová.
Teda tvrdé jadro je schované do dvoch mäkkých „chlebíkov“ ako sendvič. Ako však môže takáto sendvičová metóda vyzerať pri hodnotení dieťaťa? To záleží od veku aj osobnosti, v zásade však môžete voliť podobné slová ako tieto: „Mám veľkú radosť, že takto krásne chodíš už sám. Ide ti to výborne, len včera si štvornožkoval a dnes už chodíš ako veľkáč. Mali by sme si však dávať väčší pozor na to, aby si sa toľko nešplhal do schodov. Veď si len nedávno si začal chodiť, ak nechceme, aby si si ublížil mali by sme byť opatrnejší. Ak to pôjde takto ďalej, tak čoskoro po budeš po schodoch behať úplne sám a nebudem musieť na teba ani dohliadať. Teším sa, keď bude z teba taký veľký chlapček.“
Pochváľte, skritizujte, vyslovte vieru, že všetko dobre dopadne. Uvidíte, že takto formulované slová dopadnú na úrodnú pôdu.
