Takmer 300 000 km za sekundu, taká je rýchlosť svetla. Šialenstvo, ktoré si nedokážem ani predstaviť. Potom si prečítam článok o tom, ako NASA vysvetľuje, prečo vo vesmíre môžeme túto rýchlosť považovať skôr za pomalosť. Mozog trochu nesmelo prikývne Einsteinovi, pomyslí si, že fakt je všetko relatívne, vyšle signál na poškriabanie brady a ja zmätene odchádzam do kúpeľne.
Rozmýšľam o podstate vesmíru a či sa oholiť, alebo nie. Po pol roku používania zrkadla iba na funkčné účely: úprava brady, strihanie vlasov, ktoré mi ešte ostali, umytie zubov, ktoré mi ostávajú, čistenie tváre, sa pozriem na seba. Bez toho, aby som niečo konkrétne robil, iba skúmam. Zostarol si, chlapče. Šesť mesiacov, toľko som otcom. Šesť mesiacov. Šesť mesiacov? Veď to je polroka! A ja mám pocit, že sú to tak štyri dni, no tvár mi naznačuje, že by som sa na Instagrame pokojne mohol zapojiť do #10YearsChallenge. Kam ten čas utiekol?
Kočíkovanie, stavanie penových kociek do komína, učenie sa abecedy potápania na plávaní, opakovanie: „Telefón si k uchu dám, volám – haló, kto je tam? Haló, tu je tetka. A tu malá Betka.“, čítanie článkov a knižiek o tom, ako byť aspoň trochu znesiteľným otcom. To všetko dá zabrať – fyzicky, psychicky, no najmä časovo – a keď niekde medzi to vložím prácu, varenie, manželku, tak aspoň trochu začínam rozumieť ľuďom, ktorí hovoria: Prepáč, ale nemám čas.
Ale iba trochu, pretože budík sa dá nastaviť aj na piatu a potom zrazu ten čas je.
Keď som dral školské lavice, pol rok sa zdal nedosiahnuteľný cieľ, neskutočne dlhý čas, celá večnosť. A dnes? Keď som dva dni preč, vrátim sa domov a tu ma čaká chlapec, ktorý inak vyzerá, dokáže tisíc nových vecí, pozná sto nových hlások a ja sa obávam, či som namiesto vlaku nenasadol na stroj času. Život s dieťaťom je ako cestovať po slovenských diaľniciach rýchlosťou svetla. Šialene to letí. Je to zábava, sú to nervy, je to radosť, je to zlosť, je to prekvapenie, je to sklamanie, je to život.
Ako sa na to pripraviť? Nijako.
Navrhujem však preto, aby v pôrodnej sále aspoň visela na stene ceduľka:
Pripútajte sa, prosím, jazda sa začína.
